Naše cestovateľské záujmy smerovali práve na tento azda najpopulárnejší ostrov za posledných pár rokov, ktorý je prístupnejší viac, než kedykoľvek predtým.
Typické snehobiele domčeky s modrými strechami, nespočetným množstvom kostolíkov a kaplniek na tých najrôznejších miestach, cesty plné štvorkoliek, ulice plné turistov - to sú charakteristické znaky pre grécky ostrov Santorini, o ktorom už bolo popísané veľa. Sú na ostrove aj iné miesta, o ktorých sa až tak veľmi nehovorí? Ako je to na ostrove s dopravou a čo všetko by ste mali vedieť, ak plánujete navštíviť tento ostrov? Svoje postrehy Vám priblížim v nasledujúcom blogu.
Fira a Oia
Ostrov je vlastne pozostatkom sopečnej erupcie, ktorá údajne spôsobila zánik Minojskej kultúry, no časom sa sem ľudia začali vracať a budovali tu svoje skromné príbytky. Údajne je to jediná obývateľná kaldera na svete, ktorá vznikla po výbuchu sopky. Tiež existuje teória, že práve Santorini je bájnou Atlantídou. Každopádne všeobecne povedané, ostrov je tvorený z tmavých útesov, ktoré vytvárajú skutočne impozantný kontrast so stavbami, ktoré tu počas desaťročí vznikali.
Najznámejšími mestečkami sú Fira a Oia, odkiaľ vznikajú typické fotografie všetkých blogerov a cestovných kancelárií. Tu však ale pôvodných obyvateľov čoraz viac a viac ubúda vďaka cestovnému ruchu, ktorý zapríčinil, že takmer 75% všetkých stavieb v týchto rozprávkových mestách tvoria priváty, reštaurácie a hotelové rezorty. Či je to dobre alebo nie, o tom môžeme len polemizovať.
Každopádne obe mestá bývajú riadne preplnené turistami, zvlášť v popoludňajších hodinách, kedy sa sem hrnú všetci kvôli fotografiám západu slnka, ktorý tu má vskutku svoje čaro a zapíše sa vám do pamäte na ešte veľmi dlhý čas. Počas našej návštevy sme dokonca zažili jednu žiadosť o ruku, čo bolo naozaj romantické. Veď kde inde požiadať o ruku vašu polovičku, ak nie na Santorini pri západe slnka pred zrakmi stoviek turistov? :)
Fira je akýmsi dopravným uzlom. Ak plánujete cestovať po ostrove s využitím hromadnej dopravy, práve z tohto miesta sa dostanete kamkoľvek. Vo Fire začína promenáda pomedzi spomínané domčeky a plynulo prechádza do mestečka Imerovigli.
Najpopulárnejším mestečkom je ale rozhodne Oia (u Grékov tiež nazývaná IA), kde turistický ruch cítiť na každom kroku. V meste sa nachádza aj menšia nákupná pasáž s mramorovou dlažbou na chodníku, ktorá dodáva miestu luxusný vzhľad. Takisto aj obchody na tejto ulici sú určené skôr pre inú klientelu, než priemernú. Počas prechádzky bludiskom mesta vás budú sprevádzať mnohé taverny, obchodíky so suvenírmi, najmä s "evil eye", ale aj čínski turisti v pršiplášťoch.
Dostanete sa sem hromadnou dopravou z Firy za asi 30 minút.
Potraviny a možnosti nákupu
Na ostrove nájdete dostatok menších supermarketov, takže ak zrovna nechcete míňať svoje úspory denne na stravu v reštauráciách či spomínaných tavernách, určite odporúčam tieto mini markety, ktoré častokrát ponúkajú kvalitnejšie potraviny, než sme zvyknutí. Netreba zabúdať ani na fakt, že na ostrove nie je pitná voda. Zaujímavosťou je tiež zistenie, že na Santorini je minimálna možnosť all inclusive. Je to skôr vzácnosťou než pravidlom.
Ak v nejakom markete uvidíte paradajky s označením "ντομάτες Σαντορίνης" , rozhodne odporúčam, jedná sa o pravé lokálne santorínske rajčiny, ktoré majú vynikajúcu chuť. Alebo si pýtajte "ntomátes santorínis" a predavači vám s radosťou poradia. Obchodíkov so suvenírmi je tu ako komárov pri jazere, takže ak plánujete kúpiť nejaký spomienkový predmet, problém mať určite nebudete. Keď už je reč o komároch, tie sa tu nevyskytujú vôbec. Chvalabohu, pretože ja im veľmi chutím - v Aténach už majú asi všetky komáre moju krvnú vzorku :)
Ak si potrebujete vybrať hotovosť, ani s tým tu nie je vôbec žiadny problém. Bankomat tu je tiež na každom kroku, majte ale na pamäti, že zaplatíte nejaký ten poplatok za výber.
Pláže
Na ostrove je niekoľko nádherných pláží. Najznámejšou plážou je Perissa a Kamari, ktoré sú od seba oddelené iba útesom. Perissa postupne prechádza k pláži s názvom Perivolos a spolu tak tvoria najdlhšiu pláž na ostrove. Tvorí ju čierny sopečný hrubozrnný piesok. More v tejto časti je kľudné, veľmi čisté s pozvoľným vstupom a bez skál, takže ideálne pre rodiny s deťmi. Po celej dĺžke je niekoľko slnečníkov s ležadlami, ktoré si môžete zakúpiť už od 5 € na deň.
Kamari je údajne viac populárnejšia. Strávili sme tam nejaký čas, ale bolo tam oveľa viac ľudí a more bolo o čosi búrlivejšie. Pláž je tu tvorená tiež z čierneho vulkanického piesku, no nakoľko je to typické letovisko preplnené ľuďmi, moc sme si to tam neužívali. V niektorých častiach mora som aj natrafil na nejakú tú skalu, čo nie je dvakrát príjemné. Neviem, podľa mňa z týchto dvoch je Perissa jasným víťazom. Možno aj preto, že na Perisse sú aj o čosi lacnejšie hotely.
Ďalšou známou plážou je rozhodne Red Beach - malá, no zato prekrásna pláž, ktorá leží priamo pod červeným útesom v južnej časti Akrotiri. Priestor je obmedzený na asi polovicu celkovej šírky pláže kvôli padajúcim kamienkom z útesu, takže sem treba prísť v skorých ranných hodinách, aby ste "chytili" miesto.
Počas našej návštevy tu bolo ale neskutočne veterno. Kúpanie v mori by nebol vôbec problém, ale nechať si veci na pláži, tak o pár minút by boli už na ceste kamsi na Krétu :)
Dostanete sa sem priamo busom z Firy, ale rátajte ešte s menšou chôdzou po skalnatom povrchu. Odporúča sa pevnejšia obuv, my sme to však zvládli aj v šľapkách. Táto pláž je kvôli červenému piesku skutočným lákadlom pre turistov, takže tu rozhodne nie je "mŕtvo". Neďaleko je aj minimarket, platba kartou je tu možná ale až od 15€.
O niečo menej populárnou plážou je Vlychada, ktorá si získala moje srdce. Nenájdete tu viac ako dve miesta s občerstvením, slnečníky a ležadlá sú iba na začiatku pláže. Chodí sem oveľa menej turistov, takže tu problém s rozložením vašich vecí mať nebudete ani v popoludňajších hodinách.
Pozadie pieskovej pláže tvoria pieskovcové útesy, ktoré vietor vytvaroval do útvarov pripomínajúcich dielo sochárov. More je tu síce trochu búrlivejšie, ale ak sa radi bláznite s vlnami, určite si prídete na svoje. Treba však spomenúť, že pláž je jedna z mála na ostrove, na ktorej je povolený aj nudizmus, takže nebuďte šokovaní, ak niekto okolo vás prejde nahý - nie, nestratil plavky v mori.
Neďaleko pláže sa nachádza aj industriálne Paradajkové múzeum, zopár nepreplnených tavern a prístav pre menšie lode, na ktorom sa nachádza aj servis pre jachty. Dostanete sa sem aj busom, ale ten nepremáva príliš často. Možnosťou je aj menšia prechádzka z Perissy za približne 45 minút.
Doprava
Na ostrove funguje grécka prepravná spoločnosť K.T.E.L, ich autobusy sú označené bielou nálepkou K.T.E.L. ΣΑΝΤΟΡΙΝΗΣ. Ale všetky busy mali aj svetelné banery s označením zastávok, na ktoré smerujú - aj v gréčtine, aj v angličtine, ktorou sa na ostrove dohovoríte úplne všade.
Ceny lístkov sa pohybujú od 1,80€ do 2,50 €. Záleží kam cestujete. Intervaly odchodov busov sú počas letnej sezóny relatívne časté, ale na presnosť sa spoliehať vôbec nemusíte. Ideálne sa postaviť na zastávku a počkať čo príde. Pozor si ale treba dať, ak cestujete do prístavu, tam chodí autobus iba trikrát denne, takže základné pravidlo - cestujte s dostatočnou časovou rezervou.
Lístky sa kupujú vždy iba v autobuse u sprievodcu, ktorý príde za Vami - vy len nastúpite, sadnete a čakáte. Platba je možná iba v hotovosti. Sprievodcovia vždy informujú aj o nasledujúcich zastávkach, takže odporúčam byť pozorný.
Ako som napísal vyššie, Fira je dopravným uzlom, takže tu sa nachádza aj niečo ako "hlavná autobusová stanica" s infostánkom, kde vám poradia, na ktorý autobus máte nastúpiť. Z Firy sa dostanete kamkoľvek, kam autobusy jazdia.
Cestovanie pre turistu je tu zo začiatku chaotické - pokúsim sa to vysvetliť na príklade:
Stojíte na zastávke v Perisse a chcete navštíviť mestečko Oia. Priamy spoj neexistuje, preto musíte ísť do Firy a tam nastúpiť na bus do Oie.
Alebo - ste v Perisse a chcete ísť do mestečka Akrotiri, ktoré je iba kúsok severnejšie od Perissy - opäť musíte prestúpiť vo Fire. Sprievodcovia sú však veľmi ochotní a radi Vám poradia :)
Ak by ste chceli ale zažiť väčšie dobrodružstvo, odporúčam prenajať si auto, skúter alebo štvorkolku. Požičovní je tu na každom kroku neúrekom, takže nie je problém. Pokiaľ ale chcete požičať iba na jeden deň, nemusíte mať šťastie, alebo bude požičanie finančne nevýhodné. Predsa len, požičovne sa snažia zarobiť čo možno najviac, takže pre nich je výhodný prenájom na viac dní.
S parkovaním je to celkom zaujímavé. V Grécku je možné parkovať takmer všade. Sú tu aj platené parkoviská, ale čo som si všimol, ľudia parkujú hocikde pri ceste, ktoré sú už aj tak dosť úzke.
Menej známe miesta
Na ostrove sú samozrejme okrem Firy a Oia aj iné miesta, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Napríklad malebné mestečko Pyrgos Kallistis, ktoré sa tiahne do kopca vo vnútrozemí. Mestečko ukrýva nádhernú pešiu časť s typickým kostolom s modrou strechou. Sú tu útulné mini taverny a obchodíky so suvenírmi a nechodieva sem príliš veľa turistov, takže ak sa chcete odlíšiť od ostatných, určite navštívte toto miesto.
Ďalším mestečkom na zozname je Akrotiri, kde sa dá tiež príjemne ukryť pred davmi ľudí. Nájdete tu kláštor Agia Triada, odkiaľ je veľmi pekný výhľad. No a samozrejme netreba zabudnúť ani na archeologické nálezisko s ruinami minojskej kultúry.
Turistika
Ak vás už slnenie sa pri mori prestalo baviť a chceli by ste zmenu, odporúčam ľahšiu túru z Kamari do Perissy (alebo opačne) cez historickú Thiru - archeologický nález starovekej Thiry. Žiaľ, otváracie hodiny tohto miesta sú len od 08:00 do 14:30, ale otvorené každý deň okrem pondelka. Cesta z Kamari vedie cez kľukatú cestu vhodnú aj pre motorové vozidlá až na vrch kopca, kde sa nachádza aj parkovisko, do Perissy sa však dostanete už iba pešo. Každopádne treba spomenúť, že na kopci fúka celkom silný vietor. V podstate na Santorini fúka vietor stále. Na vrchu je krásny výhľad na Kamari ako aj Perissu a dovidíte až na letisko.
Cestou z vrchu smerom do Perissy sa určite zastavte pri kaplnke Ekklisia Panagia Katefiani, ktorá je umiestnená pod skalou.
Odporúčam aj návštevu Akra Skaros, skalnatú vežu neďaleko Imerovigli. Niektorí odvážlivci si tu trúfli vyliezť až na samotný vrch veže, no my sme sa o to ani nepokúšali kvôli nevhodnej obuvi. Ak však radi riskujete, určite budete vlastniť špeciálne zábery Firy a Imerovigli z úplne iného pohľadu.
Pokračovaním po chodníku ďalej za Akra Skaros sa dostanete ku kostolíku s názvom Ekklisia Theoskepasti, kde budete mať dostatok času na ďalšie romantické zábery, pretože ani toto miesto nie je príliš navštevované. V čase našej návštevy tam bol iba jeden párik.
Celkom zaujímavým miestom je aj Heart of Santorini - prírodný útvar v tvare srdca vytesaný vetrom do pieskovcového útesu. Dostanete sa sem z mesta Mégalochori pešo za asi 15 minút. Ak však čakáte obrovské srdce, do ktorého sa postavíte aj s vašou polovičkou, tak ste na omyle. Ono je to skôr také srdiečko a aj to len z určitého uhla pohľadu.
Kúsok nižšie od srdca sa cestou po chodníku dostanete ku kostolíku Agios Nikolaios. Odtiaľto je opäť zaujímavý výhľad či už na Firu alebo vzdialenejšiu Oiu.
Život na ostrove
Na ostrove žije približne 15 000 stálych obyvateľov, pre ktorých je nevyhnutné zabezpečiť zdroj príjmu. Na prvom mieste je rozhodne cestovný ruch, čiže práca v hoteloch, reštauráciách, obchodíkoch so suvenírmi alebo potravinami. Ďalšia časť obyvateľov sa venuje vinárskemu priemyslu, pestovanie hrozna prebieha (ne)tradičným spôsobom - bez akéhokoľvek viazania. Hroznové vetvy sú jednoducho ponechané na zemi, aby sa vlhkosť udržala čo najdlhšie pri koreni. Hrozno tu má skutočne úžasnú chuť a väčšina odrôd je bez semienok. Santorínske víno sme síce neochutnali, ale údajne nie je zrovna najlacnejšie.
Ak ste ešte nikdy nevideli, ako sa pestujú pistácie, tak na Santorini to uvidíte určite. Ja som napríklad vôbec nevedel, že sú to vlastne orechy rastúce na strome. My sme mali to šťastie dokonca ochutnať pistácie priamo zo stromu, za čo sme vďační jednej pani, ktorá nám to umožnila. "Odtrhnite si ten oriešok, odlúpnite šupinu a ochutnajte" a naozaj, po odlúpnutí šupiny sa vnútri ukrývala už napuknutá pistácia, ktorá chutila skvelo. Úžasné, pistácia priamo zo stromu !
Ďalšou špecialitou ostrova sú určite santorínske rajčiny, ktoré vďaka sopečnej pôde chutia trochu inak ako naše slovenské, takže opäť - odporúčam ochutnať. Vyzerajú podobne ako cherry paradajky a dajú sa zakúpiť takmer v každom obchode na ostrove.
Vplyv turistického ruchu na ostrov
Na mnohých blogoch, webových stránkach sa dozviete, že Santorini je jednou z najnavštevovanejších destinácií na svete. Ročne navštívi ostrov viac ako dva milióny turistov. Úžasné číslo, čo poviete? Ale...
Na žiadnej stránke nenájdete informácie, ako to vyzerá v niektorých častiach ostrova. Podaktorí ľudia by si zaslúžili "päťadvadsať" .
Odpadky kadetade mimo košov, žiadna ohľaduplnosť k ostatným turistom. Ja sa držím pravidla, ak si chcem niečo odfotiť, tak sa snažím urobiť čo možno najmenej záberov a nechám priestor aj ostatným. Ja si radšej uchovávam pohľady v hlave.
Niektorí však zrejme potrebujú mať sto záberov jedného a toho istého miesta. Okrem toho na ostrove sa môžete stretnúť so značkami "sunset view" popri cestách, takže ak sa nechcete tlačiť v dave záujemcov o tuctové fotky, odporúčam zaparkovať na chvíľu pri týchto značkách a urobiť zopár záberov práve tam.
Čistota snehobielych domčekov nemôže vydržať večne a obyvatelia či prevádzkovatelia dbajú na pravidelnú čistotu, preto by sme aj my mohli priložiť pomocnú ruku tým, že nebudeme všetko chytať za každú cenu.
Na Santorini sa mi akosi nepozdávala doprava z prístavu Skala do Oia. Somáriky museli prekonávať horúčavy a strmé chodníky, ktoré boli na niektorých miestach klzké. A to len kvôli lenivosti niektorých ľudí, ktorým sa nechcelo absolvovať 150 schodov z prístavu do mesta. Také trochu na diskusiu...
Keď to zhrniem, Santorini je naozaj nádherný ostrov plný rozmanitých krás či už vytvorených prírodou alebo človekom. Počas letnej sezóny sa sem hrnie ale obrovské množstvo návštevníkov, takže budete musieť mať pevné nervy. Tiež by sa ľudia mohli zamyslieť nad sebou a správať sa tak, aby ostrov mohli navštíviť ešte mnohé generácie po nás.
Ak má niekto pochybnosti o tom, či ostrov patrí k top ostrovom sveta, ideálne je presvedčiť sa o tom na vlastné oči. Pre nás to bol rozhodne zážitok na celý život.
