Chopok a silný vietor - podniknúť turistiku alebo radšej zostať doma?

Autor: Juraj Romančík | 10.7.2018 o 10:52 | (upravené 10.7.2018 o 11:33) Karma článku: 3,13 | Prečítané:  1252x

Dlho plánovaný víkend s rodinou v Demänovskej doline prekvapil silným vetrom najmä vo vyšších polohách. Jedným z plánovaných výletov bol však aj Chopok, ktorý sme si my odvážnejší rozhodne nechceli nechať ujsť.

Bolo ale múdre rozhodnutie podniknúť turistiku v takomto počasí?

Náš štvorčlenný tím začal deň relatívne bežne - ranná káva, rýchle raňajky, návšteva neďalekých potravín kvôli občerstveniu na túre a krátkou jazdou autom k lyžiarskemu stredisku Jasná. Počasie zatiaľ úplne ideálne na podniknutie akéhokoľvek výletu. V správach z rádia počujeme výstrahu pred silným vetrom, ktorá bola vydaná pre celé územie Slovenska. Pri pohľade z okna auta sme však neprikladali správe extra veľkú dôležitosť, tak sme ju jednoducho ignorovali. Či to bolo múdre...už môžeme iba polemizovať. 

Po zaparkovaní auta na pomyselnom parkovisku v lyžiarskom stredisku, ktoré momentálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou začíname turistiku krátkou prehliadkou Vrbického plesa, ktoré rozhodne stojí za pohľad. Veď posúďte sami: 

Po pár záberoch tohto skutočne krásneho plesa sa vydávame žltou turistickou značkou smerom na Sedlo Poľany cez Tri vody. Cestu si užívame, svieti nám slnko, no proste ideálne počasie. Zatiaľ. Ako skúsení turisti však máme v batohoch aj teplejšie oblečenie bez ohľadu na aktuálne počasie, pre istotu. Kedže stúpame do kopca, slnečné počasie si začína pýtať svoju daň a začína nám byť nepríjemne teplo. Občas si dávame prestávku a energiu si okrem dodržiavania pitného režimu doplňujeme darmi matky prírody. Po ceste rastie nespočetné množstvo čučoriedok, ktoré sú chuťou neporovnateľné s tými, ktoré môžete kúpiť v obchodoch. V diaľke dokonca vidíme pána s košíkom, ktorý chce zrejme čučoriedky premeniť na eurá.

Pomaly sa dostávame na rázcestie Tri vody, odkiaľ je stúpanie už rozhodne vyššie. Názov Tri vody má príznačný názov, pretože sa tu dva lesné potôčiky zlievajú do jedného, čím vytvárajú akoby tri ramená.

Tu si dávame opäť menšiu pauzu, aby sme si vychutnali našu desiatu.  Počasie je zatiaľ stále viac než ukážkové. To sa ale začína meniť už po pár minútach, ako sa blížime k pásmu kosodreviny, kde je väčšie otvorené priestranstvo a hlásený vietor už začíname pociťovať a tak z batohov postupne začíname vyťahovať teplejšie oblečenie. Doteraz sme nestretli žiadneho turistu, ale na tomto mieste sa postupne začínajú objavovať českí aj poľskí návštevníci, podaktorí oblečení veľmi odvážne vzhľadom na hlásený vietor. S postupným stúpaním do výšky začína teplota vzduchu klesať. Po "cik-cak" cestičke sa pomaly dostávame na Sedlo Poľany kde akoby mávnutím čarovného prútika dostávame riadnu facku od silného vetra. Ešteže sme sa dobre obliekli.

Vydávame sa červeným turistickým chodníkom smerom na Chopok cez Dereše. A tu sme dostali riadne do tela. Silný bočný vietor nám kroky bral spolu s oblakmi, s ktorými sa arogantne pohrával. Naša chôdza tak bola nekoordinovaná a pozornosť bola venovaná hlavne odolávaniu vetra. Najhoršie bolo dýchanie, ak vám totiž vietor fúka priamo do nosa, nie je to dvakrát príjemné a tak si chránime nosy buď rukou alebo časťami oblečenia.

Popri pomalej chôdzi stretávame skutočných otužilcov a odvážlivcov, ktorí sa vybrali na turistiku v teniskách, tričkách, kraťasoch a podobných pre mňa nepochopiteľných veciach. Kedže patrím k tým, ktorí radi prijímajú výzvy, tak nestrácam hlavu a spolu s ostatnými členmi našej výpravy, ktorí sú na podobnej vlne sa nenechávame odrádzať a pokračujeme. Náročné bolo aj fotografovanie či natáčanie videí. Možno mi iba trochu prekáža, že si tak okolie nevychutnávam, ako by to bolo pri jasnom počasí a bezvetrí, ale počasiu človek nerozkáže. Pokračujeme, cesty späť už niet. Občas sa nám podarí oddýchnuť si v záveterných častiach, ale tých tu nie je veľa. 

Celá trasa až k stanici lanovky je akoby vydláždená prírodnými kameňmi a dodáva tak turistickému chodníku estetický vzhľad. Pomalým tempom prichádzame k rázcestiu Dereše, kde opäť trochu oddychujeme a lapáme dych. Odtiaľto je to na stanicu lanovky už iba nejakých 45 minút. Zvládneme to, my to proste zvládneme, nevzdáme sa predsa takto pred koncom.

A už ju vidíme, stanica lanovky v oblakoch je konečne v dohľadne a tak vidíme svetlo na konci tunela, už sa k nej len dostať. Cesta k nej bola trochu strmšia, čo by nebol až taký problém, ale vystupovali sme presne proti vetru, takže tu už normálne dýchanie neprichádzalo do úvahy. Ale dokázali sme to. Chopok ! 

Keď to celé zhrniem - turistika na Chopok touto trasou nie je až taká náročná, ale rozhodne netreba podceňovať predpovede počasia, upozornenia a predovšetkým vybavenie. Ako hovorí môj brat - nie je zlé počasie, je len nesprávne oblečený človek. A je to naozaj tak. V každom prípade, ak si chcete vychutnať krásy okolitej prírody, pokochať sa nádhernými scenériami a urobiť si pekné fotografie, berte vždy do úvahy aj aktuálnu predpoveď počasia. Nemyslím si, že podnikať turistiku s holými nohami a rukami v teplote vzduchu 4°C je zrovna príjemné.

Pre mňa to bolo ale dobrodružstvo, na ktoré tak skoro nezabudnem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Most sa nezúčastní hlasovania o odvolaní Danka

Danka odvolávajú pre rigoróznu prácu.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Dankovi stačí aj doktorát plzenského typu (píše Michal Havran)

Toto sa nesmie ani v desivom období praudy.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Až Marrákeš otvoril Lajčákovi oči

Miroslav Lajčák si kampaň zrejme neskúša.


Už ste čítali?